Aj vy sa často pristihnete pritom, ako vám vaša myseľ bez akéhokoľvek zásahu či vôle predsúva určité predsudky? Ak áno, nemajte strach nie ste jediný. Tento proces je ovplyvnený nielen spoločenským priestorom, ale v prvom rade biologickými determinantami, ktoré sleduje čoraz viac vedcov.  Preto môžeme prinášať najnovšie dáta, ktoré nám pomôžu tento fenomén nielen pochopiť, ale ho i dokonca regulovať.

Náš článok tak sprostredkúva dáta z dielne Spectra Diversity Inclusion Assessment, vďaka ktorým si posvietime na to, ako nevedomá zaujatosť vzniká v mozgu, ktorému sekunduje socializácia tak, že tento proces len umocňuje.

Implicitná, a teda nevedomá zaujatosť predstavuje predpojatosť v správaní, ktorá je len výsledkom jemných kognitívnych procesov. Vyskytuje sa na úrovni pod vedomým vedomím, a tak je pochopiteľne mimo našej vedomej kontroly. Tento proces má korene v amygdale, pričom na ňom participuje i hipokampus, frontálny kortex či ľavý temporálny lalok.  

‍

Ako sa to celé deje ?

Amygdala je síce miestom, kde sa spracúvajú miliardy informácií, avšak na to, aby sa vytvorili predsudky sa musí zúčastniť tohto procesu i hipokampus tvoriaci spojenia medzi spomienkami, ktorý zároveň dokáže dešifrovať význam prijatých údajov. Dokáže tak spájať nové informácie so subjektívnymi spomienkami, čoho výsledkom môže byť chybné chápanie objektívnych podnetov, ktoré je tak len výsledkom subjektívnej pamäte a skúsenosti. Do výslednej tvorby predsudkov tak vstupuje ešte i frontálny kortex a ľavý temporálny lalok, ktorý má za úlohu ukladať informácie o ľuďoch, predmetoch či spoločenských stereotypoch. Frontálny kortex tak dokončí tento proces tým, že ho emočne podporí a na svete je tak nevedomý predsudok.  

Pozor! Predsudky majú však v prvom rade opodstatnený evolučný pôvod.

Mozog sa prirodzene snaží zvládnuť každodennú situáciu, a to konkrétne prísun miliárd podnetov, ktoré musí rýchlo identifikovať, rozoznať a vybrať na čo ich využije. Vyšším cieľom tohto procesu je snaha mozgu prežiť, vyvodzovať závery, kategorizovať či precítiť emócie a je tak prirodzené, že vedomý mozog nemá kapacitu interpretovať všetko, čo absorbuje. 

Čoho výsledkom je, že predsudky majú i svoje svetlé miesta, a to vo forme počiatočných inštinktov, ktoré mozog spracoval a správne kategorizoval. Príkladom je bežná situácia, ktorou si pravdepodobne každý z nás prešiel. Stačí sa len raz popáliť plameňom, aby sme si dokázali vyvinúť rýchlu inštinktívnu reakciu na oheň, ktorá nás pri každom ďalšom strete reflexne upozorní na nebezpečenstvo. 

No tak ako sa prirodzene vyvíjala spoločnosť, do tohto dovtedy evolučne esenciálneho procesu, ktorý zabezpečoval prežitie, vstúpila socializácia, ktorá tak rozdala karty nanovo. 

Socializácia v kombinácií s osobnými spomienkami človeka tak vytvára nevedomé  predsudky, ktoré nie sú vždy priaznivé.

Načrtneme si tak, žiaľ, nielen učebnicový príklad:

Predstavte si, že v stále majoritne maskulínne orientovanej spoločnosti vedie vedúci muž brainstorming v reklamnej agentúre k novému zadaniu od klienta. V miestnosti prevládajú muži. Všetci zúčastnení sú vyzvaní, aby prediskutovali možné riešenia problému, na ktorý narazili v rámci konkrétnej kampane. Kolegyňa, zastávajúca v tomto prípade proporcionálnu minoritu, navrhne relevantný nápad, avšak jej invencia nie je uznaná. Situácia sa vzápätí zdramatizuje, keď kolega o niekoľko minút neskôr spomenie totožné riešenie, ktoré si zrazu jeho spolupracovníci pochvaľujú. 

Vedúci muž ďakuje svojmu kolegovi za jeho prínos, zatiaľ čo kolegyňa je naďalej ignorovaná a pomaly, ale isto narastá jej frustrácia.

Tento príklad tak tlmočí fenomén rodovej zaujatosti v rozhodovacom procese, ktorá je stále hlboko zakorenená v našej spoločnosti. Nevedomé privilegovanie mužského návrhu súvisí so spoločensky determinovanou zaujatosťou vytvorenou práve v amygdale, ktorá vychádza z predchádzajúcej socializácie, keď amygdala muža kategorizovala mužov v jeho tíme ako “ja” a ženu ako “nie ja”. Odvetvie typické maskulínnou prevahou tak túto zaujatosť len podporilo a akcelerovalo proces, ktorý sa odohrá v zlomku sekundy, čo má tak za výsledok, že muži týmto spôsobom reagujú okamžite, keďže mozog len kategoricky odpovedá na stimul. 

Na druhej strane je v centre diana žena, ktorá sa cíti odmietnutá, nedocená a frustrovaná. Celá situácia nebola založená na opodstatnenom vedomom základe, ale naopak bola len reakciou mozgu podporeného socializačnými a stereotypnými vplyvmi. Agentúra sa týmto spôsobom ukracuje o relevantné a inovatívne riešenia, ktoré by ju posunuli na vyšší level. Na druhej strane je nutné podotknúť, že tento problém nedeterminuje len komercionálu hrozbu, ale v prvom rade osobnostnú, čoho výsledkom môže byť i zhoršenie mentálneho zdravia žien.

Ako z tejto zapeklitej situácie von?

Prvým krokom je spoznanie mágie, ktorá prezrádza, ako naša myseľ funguje. 

Preto, ak chceme zabezpečiť prospešné prostredie pre všetky zúčastnené strany spoločnosti, musíme najprv tieto fenomény spoznať. Pochopiť chyby mysle a následne sa snažiť vytvoriť a realizovať také neurovedou podložené riešenia, ktoré minimálne eliminujú naše ešte stále jaskynné myslenie. 

Túto zložitú situáciu vám radi pomôžeme vyriešiť prostredníctvom našich expertných workshopov, v ktorých sa zameriavame na témy: Nevedomé predsudky - ideálny pre pochopenie ich správneho kontextu, čo predstavuje nevyhnutný základ pre tvorbu relevantných rozhodnutí a inkluzívnej kultúry. Toto poznanie môže vo výsledku pomôcť celej vašej firme.

‍Workshop Nevedomé predsudky v rámci recruitingu a HR - ideálny pre odstránenie bariér, ktoré predsudky tvoria v rámci vašej HR agendy.  

Budeme radi, ak sa rozhodnete s nami budovať rozmanitejší a inkluzívnejší svet! 

-------------------------------------

Autor blogu - Yvonne Šupová ‍