Tentokrát sme „Na šálku kávy“ pozvali Ivanu Halpert, core team member a Veroniku Pizano, projektová manžérku, ktoré pôsobia vo vzdelávacej organizácii Aj TY v IT. Aj TY v IT podporuje dievčatá pri výbere kariéry v informatike a technológiách.

1. Predstavili by ste sa stručne a tiež organizáciu Aj Ty v IT?

IH: V Aj Ty v IT sa venujeme téme zastúpenia žien v IT sektore a pracujeme na tom, aby sa pomer dievčat, ktoré sa rozhodnú študovať technologický smer a žien, ktoré sa rozhodnú pracovať v IT sektore, dlhodobo zvyšoval. Ja sa v Aj Ty v IT venujem práci so zamestnávateľmi v kontexte zvyšovania rodovej diverzity, lektorskému programu a projektom, ktoré sa nejakým spôsobom týkajú kontaktu so zahraničím. No a z titulu môjho oficiálneho zamestnania, kde pracujem ako recruiterka mi tiež „prischla“ agenda recruitmentu a HR.

VP: Môžeme povedať, že činnosť  Aj Ty v IT sa sústreďuje na tri hlavné oblasti, ktorými sú búranie stereotypov, budovanie komunity a vzdelávanie. Organizujeme IT workshopy a kurzy pre dievčatá a ženy, kde ja som projektová manažérka pre cieľovú skupinu dospelých žien a moje ďalšie kolegyne a kolegovia pokrývajú cieľové skupiny žiačok základných škôl a študentiek stredných škôl.

2. Kedy a ako vznikla myšlienka organizácie? Čo vás viedlo k založeniu Aj Ty v IT?

IH: Aj Ty v IT založila v roku 2012 Petra Kotuliaková, ktorá v tej dobe pracovala na Fakulte informatiky a informačných technológií STU. Všimla si, že na škole bola veľmi nízka prítomnosť dievčat,bolo ich len do 5 %. Keďže videla, aké možnosti a príležitosti majú práve absolventi tejto fakulty, mrzelo ju, že dievčatá o tieto príležitosti prichádzajú a začala zisťovať, v čom je problém. Čoskoro zistila, že  problém nie je len na tejto jednej fakulte, ale naprieč všetkými IT a fakultami a celým IT odborom a rozhodla sa s tým niečo urobiť. Postupne vybudovala organizáciu, v ktorej pracuje 12 ľudí a ročne vyškolí tisíce dievčat a žien.‍

3. Aká je vaša dlhodobá vízia? Kam chcete vašu organizáciu dostať?

VP: Dlhodobá vízia je dosiahnuť, aby na Slovensku na IT školách študovalo aspoň 30 % dievčat a na IT pozíciách pracovalo aspoň 40 % žien.

4. S akými najčastejšími stereotypmi a predsudkami o ženách v IT oblasti sa stretávate v praxi?

VP: Najčastejší predsudok je, že ženy na to nemajú hlavu a že  sú príliš emocionálne, aby mohli pracovať v technologických odboroch. Sú to samozrejme už vedou vyvrátené nepravdy, ktoré však pretrvávajú. Najhoršie však je, že tým, že im veríme, ich dookola opakujeme našim deťom, ktoré si ich zas od nás preberajú. Je to začarovaný kruh a musíme ako jednotlivci a jednotlivkyne, ale aj ako celá spoločnosť zapracovať na tom, aby sme sa z tohto kruhu vymanili a využili tak naplno potenciál všetkých ľudí.

IH: Najväčší spoločenský predsudok na Slovensku vnímam to, že ženy sú predurčené na udržiavanie ohňa v rodinnom krbe. Tento predsudok ich počas života ovplyvní hneď trikrát – najprv v detstve, keď ich rodičia výberom tematických hračiek chtiac-nechtiac upriamujú na rozvoj kompetencií zameraných na vzťahy a starostlivosť o druhých. Kompetencie typu analytické a kritické myslenie sa na zoznam priorít dostávajú až vtedy, keď sú dievčatá konfrontované rôznymi životnými situáciami a začínajú zlyhávať. Druhýkrát sa sila tohto predsudku prejaví počas/po materskej, ktorá ženy zvykne vrátiť pár krokov späť v ich kariére preto, lebo sú viac vnímané ako matky a menej ako zamestnankyne s kariérnym potenciálom. Tretíkrát ich tento predsudok zastihne v období, kedy je potrebné doopatrovať starších členov rodiny, kde sú to opäť ženy, od ktorých sa očakáva nasadenie.

5. Čo by ste poradili ženám, ktoré zvažujú kariéru alebo založenie vlastného biznisu v tejto oblasti?

VP: Aby sa toho nebáli a vyskúšali si naše kurzy alebo iné dostupné kurzy, v dnešnej dobe najmä online. Aby vyskúšali rôzne oblasti, od testingu cez dátovú analytiku až po projektový manažment, pretože som presvedčená, že pre každú sa v IT nájde niečo, čo by ju zaujalo. IT už totiž dávno  nie je  len o programovaní, ale týka sa každej oblasti života.

IH: Tiež aby boli v rozmýšľaní pragmatické, nebáli sa riskovať a hľadali možnosti, ako si svoj sen splniť. Ak by som mala niečo zdôrazniť, tak je to zanietenie a húževnatosť, sú totiž  matkou úspechu.  Ani Rím nepostavili za deň, preto sa netreba vzdávať priskoro. 

‍

6. Vnímate ešte stále predsudky či podceňovanie žien zo strany zamestnávateľov ak sa uchádzajú o pozíciu v IT oblasti?

VP: Veľmi často majú tieto predsudky ľudia v sebe hlboko zakorenené a prejavujú sa skôr len podvedome. Ak zamestnávateľ nemá nastavené procesy v oblasti diverzity a vyrovnávania rodových rozdielov, ľudia, ktorí robia rozhodnutia o prijímaní nových ľudí, môžu rozhodovať aj na základe podvedomých predsudkov. Preto je vo firmách dôležité, aby pracovali na odhaľovaní podvedomých predsudkov a skúšali ich odstraňovať.

IH: Typický príklad sú moje rozhovory s manažérmi o tom, akého ideálneho kandidáta/kandidátku chcú nájsť. Deväť z desiatich manažérov o budúcom zamestnancovi hovorí ako o ňom a nie o nej.  V angličtine sa stretávam aj s tým, že manažéri, s ktorými pracujem, hovoria o členkách svojho tímu v mužskom rode – použijú jej krstné meno a potom pokračujú ďalej a používajú „he“ resp. „him“. Ako môže človek s takýmto mentálnym nastavením byť pripravený urobiť rozhodnutie, ktoré je inkluzívne? U žien manažérok som toto správanie zatiaľ nevidela.

7. Situácia rodovej rovnosti v IT sa u nás zlepšuje, no ešte stále je toho veľa pred nami. Je táto situácia rovnaká v zahraničí? V čom sa môžeme inšpirovať zo zahraničia?

IH: Sú krajiny, kde je vstupný pomer dievčat na univerzitách resp. žien zamestnaných v tech-sektore na začiatku ich kariéry oveľa vyšší ako na Slovensku – napríklad Rumunsko, Bulharsko alebo Turecko, ale aj India. V týchto krajinách je bežné stretnúť ženu developerku, ženu  IT obchodníčku, ženu technickú špecialistku. Tu vidím veľký potenciál na inšpiráciu resp. diskusiu o zdieľaní dobrej praxe, keďže zvýšiť počet na vstupe je najjednoduchší spôsob, ako ženy do IT dostať. Inšpiráciu tiež vidím v severských krajinách, kde spoločnosť lepšie rozumie tomu, ako viac žien na dôležitých miestach v biznise a v politike priaznivo ovplyvňuje životy všetkých. Toto nastavenie mysle je veľmi dôležité na tvorbu dlhodobo udržateľných aktivít, ktoré podporujú diverzitu ako takú.

VP: Sme ešte veľmi ďaleko od ideálneho stavu a niektoré krajiny sú na tom výrazne popredu, najmä škandinávske krajiny. Inšpirácií si môžeme zobrať viacero: od zavedenia kvót, ktoré sa ukazujú ako veľmi efektívny nástroj (pri ktorom je veľmi dôležité vysvetľovať ich podstatu), cez kampane a ďalšie procesy a nástroje, ktoré zaviedli na vyrovnávanie rodových nerovností.

8. Zažili ste niekedy vy sami na vlastnej koži ako ženy diskrimináciu v pracovnej oblasti?

VP: Áno. Diskriminácia bola najmä pri diskusiách, kde môj názor nebol považovaný za relevantný, ak to isté povedal mužský kolega, náš nadriadený jeho názor už rešpektoval. Taktiež ak som sa nahnevala, kvôli určitej pracovnej situácii, bola som označená za hysterickú, kým iný kolega bežne doslova vrieskal na podriadených a u neho to bolo v poriadku. Osobitne nepríjemné bolo veľmi bežné sexuálne obťažovanie vo forme sexistických poznámok.

IH: S diskrimináciou v práci sa stretávam na každodennej báze. Približne pred mesiacom som sa rozprávala s vysokopostaveným manažérom jednej prestížnej firmy, ktorý mi priamo povedal, že náš hovor by sa neuskutočnil, ak by som bola muž. Takisto som sa stretla s tým, že šéf pobočky medzinárodnej firmy pohovoroval kandidátky na recepčnú, aj keď táto pozícia nepatrila do jeho tímu a prioritizoval ženy, pretože podľa neho lepšie vytvárajú rodinnú atmosféru na pobočke.  Tiež som bola prepustená z práce počas materskej s odôvodnením, že mladšia kolegyňa, ktorá ma počas materskej zastupovala, dokáže urobiť porovnateľnú prácu za menej peňazí a pre mňa tam už nebude miesto, bez ohľadu na to, kedy by som sa do práce chcela vrátiť. 

9. Čo môžu podľa vášho názoru spoločnosti urobiť, aby povzbudili viac žien k výberu kariéry v IT oblasti a vyrovnali tak rodovú nerovnováhu v tomto sektore?

VP: Môžu urobiť niekoľko dôležitých krokov. Prvým je aktívne zhodnotiť ich súčasné procesy, aby si uvedomili svoje nedostatky. Následne vytvárať pracovné prostredie, kde sa všetci budú cítiť vnímaní a podporovaní, pretože nestačí ženy na IT pozície zamestnať, je naozaj dôležité, aby sa nestretávali s diskrimináciou na základe pohlavia, aby nemuseli pracovať v sexistickom prostredí a pod. A napokon môžu vytvárať alebo podporovať projekty zamerané na to, aby viac dievčat a žien študovalo IT.

IH: Niekedy by stačilo, keby spoločnosti prestali robiť vzťahovú „nadprácu“ voči ženám, ktoré zamestnávajú – neveriť niekomu, že niečo nedokáže a šíriť svoj názor ďalej je spoľahlivý spôsob, ako demotivovať akéhokoľvek zamestnanca. Spoločnosti by tiež mali zamerať svoje aktivity skôr na sponzoring a menej na mentoring žien – preložené do ľudskej reči: menej ženám hovoriť čo a ako majú robiť a viac ich aktívne promovať interne a rátať s nimi na dôležitých pozíciách. V zásade to funguje tak, že je ťažšie ženy v pozíciách udržať, ako ich tam dostať. Týmto nastavením by sa mali riadiť aj spoločnosti, ktoré to s diverzitou a inklúziou myslia vážne.

10. Čo môžu urobiť univerzity k prilákaniu dievčat k štúdiu IT?

VP: V rámci nášho programu Spoznaj IT faCOOLty prepájame stredoškoláčky s mentormi a mentorkami - študentmi z IT fakulty, ktorí ich počas dňa prevedú fakultou, ukážu im hodiny, porozprávajú sa s nimi a dajú cenné rady. Ale samotné univerzity by mohli začať tiež od “detailov”, ako sú používanie rodovo inkluzívneho jazyka v propagačných materiáloch a na fotografiách a videách ukazovať aj študentky.

IH: Univerzity môžu venovať viac energie šíreniu osvety a popularizácii technológií, aby dievčatá lepšie chápali, ako budú benefitovať z toho, že sa stanú  súčasťou technologického rozvoja. Tiež sa môžu venovať propagácii úspešných žien z ich prostredia, čo je bežná aktivita aj v zahraničí a zvyšuje kredit ich samotných ako top inštitúcii na inkluzívne vzdelávanie.

11. Máte nejaké odporúčanie na zaujímavú knihu/podcast/blog/IG profil/ influencera/myšlienku, čokoľvek, čo môže byť inšpiratívne pre dievčatá a ženy so záujmom o IT?

VP: Odporúčam @tinstech a @baskaklimek. Z kníh Inferior: How Science Got Women Wrong od Angely Saini a Brotopia: Breaking Up the Boys' Club of Silicon Valley od Emily Chang.

IH: Ja fandím @vedator, ktorý zaujímavým spôsobom vysvetľuje rôzne fyzikálne javy. Veľakrát má presah aj do matematiky a iných odborov. Tiež zvyknem počúvať podcast V ženskom rode, kde môžete nájsť rozhovory so ženami s rôznymi zaujímavými osobnými príbehmi. Nedávno som objavila Leadership podcast s Andreou Vadkerti, ktorá sa rozpráva s kvalitnými slovenskými manažérmi a inšpiruje ma, keď príde na moje osobné výzvy. Ešte by som rada odporučila sociálne kanály organizácie PDCS, ktorá zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje rôzne „mäkké“ fenomény dnešného sveta, ktoré sa týkajú najmä riešenia konfliktov v rôznych kontextoch, vrátane diverzity a inklúzie.

‍

12. Vy sami sa snažíte a vidíte zmeny v tom, že viac a viac dievčat a žien má záujem o IT sektor. Ako to bude podľa vás v budúcnosti? Myslíte, že nastane rovnováha medzi mužmi  a ženami v IT?

VP: Verím, že jedného dňa budeme žiť v spoločnosti, kde rod nebude hrať úlohu pri žiadnom povolaní, že každé dieťa bude mať šancu rozvíjať sa ktorýmkoľvek smerom bez toho, aby bolo obmedzované malomyseľnosťou rôznych stereotypov. Zároveň viem, že to bude ešte dlhá cesta. Pretože len pred 100 rokmi nám odvážne ženy vybojovali volebné právo a teraz možno ďalších 100 rokov bude trvať, aby sa rovnosť šancí naozaj stala skutočnou realitou už nie pre nás, ale pre deti našich detí.

IH: Veľmi by som si želala, aby sa dnešné deti mohli slobodne rozhodnúť, čím a kým sa v budúcnosti stanú. ‍

13. Ak by ste mali jedným slovom opísať čo pre vás znamená organizácia Aj Ty v IT, aké by to bolo a prečo?

VP: Zmysluplnosť - v tejto práci mám naozaj pocit, že robím niečo zmysluplné a najmä to robím s ľuďmi, ktorým na tom taktiež záleží.

IH: Inklúzia - V Aj Ty v IT sa akceptujeme také/takí, aké/akí sme. Bez kompromisov. A aj preto vytvárame skvelé projekty s vysokou pridanou hodnotou.‍

14. Skúste vysvetliť čo znamená diverzita a inklúzia tak akoby ste to chceli vysvetliť deťom na ZŠ.

VP: Deti v škole mali vytvoriť dva tímy a budú súťažiť, ktorý tím získa poklad skôr. Prvý tím zložili z najsilnejších a najrýchlejších detí zo školy: Juraj z 7.A, Peter zo 7.B, Tomáš z 8.A a Janka z 8.B a Ondrej z 9.A. Do druhého tímu sa poskladali deti, ktoré na prvý pohľad nemali nič spoločné: tichá Ema z 5.A, ryšavý Adrián z 6.B, Olívia zo 7.A, ktorá ma dva dlhé copy, Alex z 6.C, ktorý nosí okuliare a Emília z 5.B, ktorá je na vozíčku. Na prvý pohľad sa zdalo, že víťazný tím je jasný, že rýchlejší a silnejší vyhrajú. Ale potom prišlo na súťažné úlohy:

1. Ušiť pevnú plachtu.
2. Prečítať odkaz v znakovej reči.
3. Vyliezť na vysoké bralo.
4. Vyhrať šachovú partiu.
5. Rozpoznať rôzne druhy vtákov.

Ukázalo sa, že Ema sa počas korony naučila šiť rúška a plachta, ktorú ušili, bola pevnejšia ako prvého tímu. Adrián má nepočujúceho brata a ovládal znakovú reč, odkaz preto rýchlo rozlúštil. Olívia chodí na lezecký krúžok a bralo zdolala ľavou zadnou. Alex bol nedávno tretí na šachových Majstrovstvách Slovenska a šachová partia pre neho bola naozaj jednoduchá. No a Ema na vozíku rada trávi čas pozorovaním vtákov z okna, preto ľahko uhádla poslednú hádanku. Vyhral druhý tím, pretože bol zložený z detí, ktoré majú rozdielne skúsenosti a schopnosti a vďaka tomu vedia vyriešiť veľa rôznych problémov. A to je diverzita.

IH: Diverzita a inklúzia funguje na podobnom princípe ako puzzle - výsledný obrázok bude dávať zmysel len vtedy, keď sa nám podarí skombinovať všetky dieliky, z ktorých každý je jedinečný a zároveň v obrázku má svoje pevné miesto a funkciu. Akonáhle hociktorý dielik stratíme alebo nepoužijeme, obrázok nikdy nebude kompletný. 

‍

Ďakujeme Ivane a Veronike krásne za inšpiratívny rozhovor a veľmi držíme palce s ďaľšími aktivitami ako i pri búraní predsudkov a stereotypov v rámci rodovej inklúzii.